🗨️SLOVENSKO OČAMI LUCIE

Mám právo povedať, že s obsahom a niektorými prejavmi na pochodoch PRIDE nesúhlasím. Rovnako ako každý iný občan mám právo vyjadriť svoj názor na to, čo považujem za vhodné alebo nevhodné vo verejnom priestore.

Ak sa na verejnom podujatí objavujú podľa môjho názoru prejavy, ktoré prekračujú hranice toho, čo považujem za dôstojné a primerané verejnému priestoru, budem ich kritizovať. To nie je nenávisť. To je názor.

Sloboda prejavu však nemôže fungovať iba vtedy, keď sa všetkým páči obsah prejavu. Ak požadujeme rešpekt k jednej skupine, musíme rešpektovať aj právo druhých nesúhlasiť, kritizovať a klásť nepríjemné otázky.

Preto sa pýtam: Kde je hranica medzi slobodou prejavu, verejnou prezentáciou a správaním, ktoré už jednoducho do verejného priestoru nepatrí?

Nemám problém s tým, že ľudia majú svoje názory, identitu ani práva. Mám problém s tým, ak sa od všetkých ostatných očakáva, že budú bezvýhradne súhlasiť a mlčať.

Nebudem mlčať len preto, aby bol niekto spokojný. A zároveň nebudem nikoho ponižovať ani označovať za menejcenného. Kritizovať konkrétne správanie a jeho hranice je úplne iná vec než útočiť na ľudí.

Ak má byť Slovensko demokratickou krajinou, musíme zvládnuť aj nesúhlas. Bez nálepkovania. Bez cenzúry názorov. A bez dvojitého metra.