🗨️SLOVENSKO OČAMI LUCIE

Pretože štát nie je iba vláda.Štát nie sú iba ministerstvá.Štát nie sú iba úrady, zákony, funkcie a politické hádky.Štát sme aj my,rodičia,učitelia,pedagógovia,psychológovia.Psychiatri.Sociálni pracovníci,policajti,lekári,zamestnávatelia,samosprávy.A každý jeden človek, ktorý si všimne, že niekto vedľa neho trpí.

Neviem nájsť správne slová.A možno ani neexistujú slová, ktoré by dokázali pomenovať to, čo dnes mnohí z nás cítia.Smútok. Bezmocnosť. Hnev. Frustráciu. Únavu. Strach. A predovšetkým otázku:Čo sa to s nami ako spoločnosťou deje?

Dnes, 29. septembra 2026, po tragickej udalosti na Kysuciach, mám hlavu v smútku.Opäť.Snažím sa každý deň byť vďačná. Byť pokorná. Byť slušná. Byť optimistická. Veriť v ľudí a v to, že dobro má stále svoje miesto.Ale úprimne?Som unavená. Som znechutená. Som frustrovaná.A som nahnevaná na to, ako veľmi sme si zvykli na veci, na ktoré by sme si nikdy zvyknúť nemali.Vytrácajú sa skutočné hodnoty.Vytráca sa úcta k človeku.Vytráca sa rešpekt.Vytráca sa schopnosť zastaviť sa, všimnúť si druhého človeka a povedať si:„Možno niečo nie je v poriadku. Možno potrebuje pomoc.“A potom príde tragédia.Všetci sme šokovaní.Všetci vyjadrujeme sústrasť.Všetci hovoríme, že je to strašné.A o pár dní?Život ide ďalej.Až do ďalšej tragédie.

NIE. Takto to ďalej ísť nemôže.

Nechcem žiť v spoločnosti, v ktorej sa zobudíme až vtedy, keď niekto zomrie.Nechcem, aby sa o duševnom zdraví začalo hovoriť až vtedy, keď už niekomu nedokážeme pomôcť.Nechcem, aby sa prevencia začínala až pri krízovej udalosti.Nechcem, aby sa deti báli hovoriť.Nechcem, aby rodičia nevedeli, čo sa odohráva v hlavách ich vlastných detí.Nechcem, aby učitelia zostávali na problémy sami.Nechcem, aby človek, ktorý potrebuje odbornú pomoc, mesiace čakal, kým sa k nej vôbec dostane.A už vôbec nechcem, aby sme ako spoločnosť hľadali vinníka až vtedy, keď je neskoro.PRETO SA DNES PÝTAM:Kde sme?Kam smerujeme?A hlavne – kam chceme smerovať ďalej?

VYZÝVAM ŠKOLY A ŠKOLSTVO!!!

Vyzývam všetkých učiteľov, pedagógov, školských psychológov, odborných zamestnancov a všetkých pracovníkov školstva:NEČAKAJME NA ĎALŠIU TRAGÉDIU.Duševné zdravie detí nesmie byť iba téma na papieri.Prevencia nesmie byť iba kolonka vo výročnej správe.Deti potrebujú priestor hovoriť.Potrebujú vedieť, že požiadať o pomoc nie je hanba.Potrebujú dospelých, ktorí si všimnú zmenu správania, izoláciu, strach, agresivitu, smútok či beznádej.A potrebujú vedieť, že keď prehovoria, niekto ich bude počúvať.

VYZÝVAM ODBORNÍKOV!!!

Vyzývam psychológov, psychiatrov, terapeutov a ďalších odborníkov:Potrebujeme vás nielen v ambulanciách.Potrebujeme vás viac medzi ľuďmi.V školách.Na pracoviskách.V komunitách.V zariadeniach, kde sa ľudia stretávajú s náročnými životnými situáciami.Potrebujeme vzdelávanie, prevenciu a dostupnú pomoc skôr, než človek padne úplne na dno.Duševné zdravie nie je luxus.Nie je to módny trend.Nie je to hanba.Je to zdravie.A zdravie treba chrániť rovnako vážne ako fyzické zdravie.

VYZÝVAM RODIČOV!!!

Vážení rodičia,venujte svojim deťom viac času.Rozprávajme sa s nimi.Ale hlavne ich počúvajme.Pýtajme sa ich nielen:„Aké si dostal známky?“„Urobil si si úlohy?“„Kedy prídeš domov?“Pýtajme sa aj:„Ako sa naozaj máš?“„Čo ťa trápi?“„Je niečo, čo mi chceš povedať?“A keď nám niečo povedia, nepodceňujte to.Nie každé „nič mi nie je“ znamená, že je všetko v poriadku.A nie každé problémové správanie je jednoducho „zlá výchova“.Niekedy je za ním bolesť.Niekedy strach.Niekedy bezmocnosť.Niekedy volanie o pomoc.A prosím vás, rodičia – starajte sa aj o svoje vlastné duševné zdravie.Deti vnímajú viac, ako si myslíme.Vnímajú napätie.Hádky.Mlčanie.Neúctu.

Násilie.Alkohol.Manipuláciu.

Nezdravé vzťahy.A preto riešte svoje problémy.Riešte svoje partnerstvá.Riešte konflikty.Ak to sami nedokážete, požiadajte o pomoc.Nie je hanbou povedať:„Nezvládam to.“Hanbou by bolo tváriť sa, že problém neexistuje, až kým nebude neskoro.

VYZÝVAM ŠTÁT A INŠTITÚCIE!!!

A obraciam sa aj na kompetentné štátne orgány, samosprávy, školstvo, zdravotníctvo a bezpečnostné zložky:

ROBTE PREVENCIU SKÔR, NIE AŽ PO TRAGÉDII!!!

Sociálne siete nesmú byť priestorom, kde sa bez následkov šíri nenávisť, vyhrážky, ponižovanie a psychické násilie.Prosím kompetentné orgány vrátane Ministerstva vnútra SR a Policajného zboru SR, aby sa tejto problematike venovali systematicky a dôsledne v rámci svojich zákonných kompetencií.Nie iba vtedy, keď sa niečo stane.Ale predtým.Pretože prevencia zachraňuje životy.A ak máme odborníkov, ktorí dokážu pomôcť, dajme im priestor.Ak máme školy, ktoré potrebujú pomoc, dajme im pomoc.Ak máme rodiny, ktoré nevedia, ako ďalej, ukážme im cestu.Ak máme mladého človeka, ktorý volá o pomoc, počúvajme ho skôr, než jeho volanie začneme počuť až v titulkoch správ.

A TERAZ TO NAJDÔLEŽITEJŠIE!!!

Dnes nechcem nikoho súdiť.Dnes nechcem ukazovať prstom.Dnes nechcem politické divadlo.Dnes nechcem prázdne frázy.Dnes chcem, aby sme sa zastavili.A aby sme si položili otázku:Čo môžem urobiť JA?Komu môžem zavolať?Koho sa môžem spýtať, ako sa má?Ktorému dieťaťu môžem venovať desať minút pozornosti?Ktorého človeka môžem vypočuť?Komu môžem povedať:„Nie si na to sám.“Pretože spoločnosť sa nemení iba zákonmi.Mení sa aj tým, ako sa správame k človeku vedľa nás.

DNEŠNÝ DEŇ NESMIE BYŤ LEN ĎALŠÍM DÁTUMOM!!!

Nechcem, aby sme o tejto tragédii hovorili niekoľko dní a potom na ňu zabudli.Chcem, aby bola ďalším veľmi bolestivým upozornením, že prevencia, duševné zdravie, bezpečie detí, fungujúce rodiny, školy a medziľudská úcta nie sú druhoradé témy.Sú základom spoločnosti.A ak ich budeme ďalej zanedbávať, budeme platiť cenu, ktorú už dnes platia konkrétne rodiny.A tá cena je nenahraditeľná.

Rodinám, ktoré dnes prišli o svojho blízkeho človeka, posielam úprimnú sústrasť.Neexistujú slová, ktoré by dokázali odstrániť takúto bolesť.Prajem vám veľa sily na dni, ktoré prídu.Človeku, ktorý tragédiu prežil, prajem skoré uzdravenie.A tomu malému dievčatku, ktoré teraz potrebuje všetku možnú silu, prajem z celého srdca, aby bojovalo.Aby cítilo lásku.Aby cítilo, že nie je samo.Aby raz napriek všetkému, čo dnes prežíva, mohlo znovu žiť život plný bezpečia, lásky a nádeje.

Modlím sa za vás.🕊️🕯️🖤

A nám všetkým želám jedno:

Aby sme sa už nemuseli stretávať pri ďalšej tragédii, aby sme si konečne povedali, že treba niečo zmeniť.

Zmeňme to teraz.Nie zajtra.Nie po ďalšom nešťastí.Teraz!!!Pre naše deti.Pre naše rodiny.Pre ľudí, ktorí potichu bojujú.A napokon aj pre Slovensko, v ktorom chceme žiť.

Pretože ľudskosť sa nesmie stať iba slovom, ktoré si pripomenieme pri pohrebe.

Musí byť spôsobom, akým žijeme každý jeden deň.