🗨️SLOVENSKO OČAMI LUCIE

Čo sme to za spoločnosť? Hanbím sa za to, kam sme sa dostali.Neviem, ako vy, ale ja mám čoraz častejšie pocit, že sa vo vlastnej krajine prestávam cítiť medzi ľuďmi. Nie preto, že by ich bolo málo. Práve naopak. Ľudskosti je akosi stále menej.Čo sa to s nami stalo?Kedy sme sa rozhodli, že slušnosť je prejav slabosti? Kedy sa vulgarizmy stali bežnou súčasťou každej druhej vety? Kedy sme prestali počúvať argumenty a začali na seba len kričať?Nech sa pozriem kamkoľvek, vidím hnev. Na cestách. V obchodoch. Na úradoch. V čakárňach. Na sociálnych sieťach. Akoby každý druhý človek chodil so zápalkou v ruke a čakal, kto zapáli jeho nahromadenú zlosť.Priznávam sa. Ani ja nie som dokonalá. Občas mi ujde škaredé slovo. Mrzí ma to. Ale nikdy som nechcela druhého človeka vedome ponížiť alebo rozdupať len preto, že má iný názor.Dnes je to bežné.Ľudia sa urážajú kvôli politike,náboženstvu,športu. Kvôli tomu, koho volili alebo koho nevolili. Stačí jeden komentár a z človeka je nepriateľ.Naozaj sme až tak klesli hlboko?Niekedy si s trpkým humorom poviem, či nás tak veľmi nepoznačilo obdobie covidu. Nie preto, že by existovali dôkazy, že za to môžu vakcíny.Skôr preto, že sme celé roky žili v strachu, izolácii a vzájomnom obviňovaní. Rodiny sa rozhádali. Priatelia sa prestali rozprávať. Nedôvera sa stala súčasťou každodenného života.Lenže pandémia sa skončila.Tak prečo sa správame, akoby vojna pokračovala medzi nami?Najviac ma desí, že nenávisť sa stala zábavou. Čím hrubšia urážka, tým viac „lajkov“. Čím väčšie poníženie, tým viac zdieľaní. Akoby sme zabudli, že na druhej strane obrazovky sedí skutočný človek z mäsa a kostí.A potom sa čudujeme, že deti nevedia slušne komunikovať.Od koho sa to asi naučili?Od influencerov? Od politikov? Alebo od nás dospelých, ktorí denne ukazujeme, že rešpekt patrí minulosti?Nemusíme sa zhodnúť vo všetkom. To je normálne. Demokracia nikdy neznamenala, že všetci budú mať rovnaký názor. Znamenala, že sa napriek rozdielnym názorom budeme vedieť rešpektovať.Na to sme akosi zabudli.Možno by sme mali prestať hľadať vinníkov vo všetkých ostatných. Skúsiť sa každý večer pozrieť do zrkadla a položiť si jednoduchú otázku:Prispel som dnes k tomu, aby bol svet lepším miestom? Alebo som len pridal ďalšiu dávku hnevu?Ak si na túto otázku nedokážeme úprimne odpovedať, potom problém nie je len v politikoch, médiách či sociálnych sieťach.Problém je v nás.A kým si to nepriznáme, budeme sa ďalej tváriť, že za stav spoločnosti môže niekto iný.Spoločnosť totiž netvoria tí „hore“.Spoločnosť tvoríme my.Každý jeden deň.Každým slovom.Každým komentárom.Každým rozhodnutím, či budeme človeka ponižovať, alebo si zachováme obyčajnú ľudskosť.A práve tej nám dnes chýba najviac.